MALUS SYLVESTRIS Mill. – jabloň lesní / jabloň planá

Syn.: Malus acerba Mérat, Malus communis var. sylvestris (Mill.) DC., Malus sylvestris subsp. acerba (Mérat) Mansf., Pyrus malus subsp. sylvestris (Mill.) Asch. et Graebn., Pyrus malus var. glabra W. D. J. Koch, Pyrus malus var. sylvestris L.
České mená: jabloň obecná (Presl 1812), jabloň (Sloboda 1852), jabloň lesní (Opiz 1852), jabloň lesní planá (Dostál 1950), jabloň lesní (Kubát 2002)
Slovenské mená: jabloň trpká (Reuss 1853), jabloň divá trpká (Dostál 1950), jabloň planá (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Rosaceae – růžovité / ružovité

Malus sylvestris

Rozšírenie: Pôvodne takmer celá Európa, na severe asi po 61° s. z. šírky. Sekundárne napríklad v americkom Utahu alebo v severnej Patagónii.

Ekológia: Rastie na výslnných krovinatých stráňach, lesostepiach, v lužných lesoch, od nížin do 900 (max. 1060) m n. m. Kvitne od apríla do mája.

Malus sylvestris

Opis: Strom vysoký 10–12 m, koruna guľovitá až široko rozložená, kôra zelenohnedá, borka hnedosivá, rozpukaná v pozdĺžnych platničkách. Púčiky postavené po špirále, vajcovité, tupé, sediace, obalové šupiny väčšinou tri, červenohnedé aspoň po okraji chlpaté, letorasty zelenohnedé až červenohnedé, za mlada bielo plstnaté, na starších konároch početná tvorba brachyblastov aj tŕňov stonkového pôvodu. Listy 30–60 × 20–40 mm, široko vajcovité, po okraji jemne vrúbkovano zúbkaté, stopka 15–30 mm dlhá, chlpatá. Kvety obojpohlavné, päťpočetné, biele po vonkajšej strane ružovkasté, vyrastajúce v chocholíkovitých strapcoch. Plod 20–40 mm veľká žltá guľovitá malvica (plánka).

Malus sylvestrisMalus sylvestris
Malus sylvestrisMalus sylvestris
Malus sylvestris

Využitie: Plodonosná drevina (potrava pre lesnú zver), hodnotný krajinotvorný prvok, dekoratívna v čase kvitnutia.

Ohrozenie a ochrana: V ČR nedostatočne preštudovaný druh (C4b).

Malus sylvestris
Malus sylvestris

Foto: 2010 (Slovensko, Liptov).