Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelené regióny a mestá
V dvoch segregovaných rómskych osadách sú Rómovia vystavení ťažkým kovom s rizikom dlhodobých následkov na ich zdravie. Vyššia chorobnosť sa prejavuje najmä u detí. Štát aj samospráva o probléme vedia dlhé roky, dosiaľ však ponúkli len čiastkové riešenia.
Európska komisia predstavila začiatkom októbra nový desaťročný plán na podporu Rómov v Európe. Plán sa okrem podpory rovnoprávneho postavenia rómskej menšiny a jej začlenenia zameriava aj na zlepšenie kvality bývania a životných podmienok, v ktorých mnohí Rómovia žijú. V Európe žije približne desať až dvanásť miliónov Rómov. Stratégia uvádza, že ich integrácia a rozvoj je jedným z kľúčových prvkov potrebných pre úspech ďalších iniciatív Komisie – vrátane Európskej zelenej dohody.
Žeľjko Jovanovič z Nadácie otvorenej spoločnosti zdôraznil, že opatrenia Zelenej dohody musia byť prospešné pre všetkých, vrátane tých najzraniteľnejších skupín, akými sú aj Rómovia. Zároveň však dodal, že mnoho Rómov je závislých na čiernej ekonomike a opatrenia sa ich nedotýkajú. Iniciatívy ako Renovačná vlna im môžu len ťažko pomôcť, keď mnohí z nich žijú v čiernych stavbách.
„Prvý raz v nedávnej histórii máme možnosť pozmeniť kurz transformácie tak, aby Rómovia boli jej súčasťou,“ dodal.
S katastrofálnymi hygienickými podmienkami bojujú aj mnohí slovenskí Rómovia. Mnohé z osád sú navyše postavené v oblastiach s environmentálnymi záťažami, čo spôsobuje vyššiu chorobnosť miestnych obyvateľov. Jedným z najhorších príkladov sú rómske osady pri obci Rudňany na Spiši.
Ako sa v týchto rómskych osadách žije a čo robí miestna samospráva?
Nebezpečné miesto pre život
Obec Rudňany sa nachádza na severovýchode Slovenského Rudohoria, približne 15 kilometrov od Spišskej Novej Vsi. Žije tu viac ako 4700 ľudí. Rómovia tvoria viac než polovicu. Už od svojho vzniku je obec spojená s baníctvom. Ťažilo sa tu niekoľko storočí. Najväčší rozvoj Rudňany zaznamenali po roku 1945, keď sa tu vybudoval nový priemyselný závod na spracovanie železných rúd.
Hoci Rudňany vďačia baníckej činnosti za svoj rýchly rozvoj v druhej polovici 20. storočia, aj táto minca má svoju odvrátenú tvár. Celá oblasť má dodnes problém s ťažkými kovmi, najmä ortuťou. Tá unikala do ovzdušia zo starého závodu na tepelné spracovanie. Zo vzduchu sa dostala do pôdy aj do vody. Po uzavretí závodu na začiatku 90. rokov sa problém zlepšil, k sekundárnym únikom ortuti však naďalej dochádza z háld, ktoré tu po ťažbe zostali.
Keď z Rudnian vyrazíte smerom na obec Poráč, narazíte na starý areál, ktorý priemyselný závod v 50. rokoch vybudoval pre svojich zamestnancov – Pätoraká. Kedysi išlo o plnohodnotnú súčasť obce. V 70. rokoch však začala banská činnosť ohrozovať oblasť zosuvmi pôdy v dôsledku banských chodieb, ktoré sa pod osídlením nachádzali. Závod preto svojich zamestnancov presťahoval. Dnes v niekdajšom areály zostali len dve pôvodné budovy, do ktorej sa s tichým súhlasom miestnej samosprávy a vedenia baní presťahovali Rómovia. Tí pôvodne žili v osade v centre obce.
V štúdii publikovanej na Prešovskej univerzite autori uvádzajú, že dve pôvodné budovy administratívy ťažobná spoločnosť ponechala na svojom mieste aj napriek tomu, že dostala od štátu peniaze na ich demoláciu.
Pätoraká je dnes nebezpečným miestom pre život. Okolo dvoch pôvodných budov stojí niekoľko načierno postavených chatrčí. Žije tu približne 800 Rómov. Osada sa nachádza v závalom pásme bývalých baní na skládke banského odpadu v dôsledku čoho je kontaminovaná ťažkými kovmi. Obyvateľom najmä v jarných mesiacoch hrozia zosuvy pôdy, raritou nie sú ani zaplavené obydlia. Kanalizácia a vodovod sú iba vzdialeným snom. Jediným zdrojom vody je neďaleká studňa. Problémom sú aj odpadky, ktoré hygienickú situáciu zhoršujú.
Pomohla Únia?
Juliana Krokusová z Prešovskej univerzity sa životnému prostrediu v rudnianskych rómskych osadách dlhodobo venuje. Miestne úrady podľa nej až do roku 1989 nepodnikli k vyriešeniu situácie nijaké kroky. Situácia sa začala meniť až za nového režimu a v čase prístupového procesu do Európskej únie, ktorá tlačila na Slovensko, aby situáciu riešilo.
V roku 2001 obec so štátnou pomocou zrekonštruovala administratívnu budovu bývalej ťažobnej spoločnosti, kam premiestnila najohrozenejších Rómov. Nachádza sa niekoľko stoviek metrov od Pätorakej. Aj tieto bytovky sú však obklopené skládkami odpadu z ťažby, a teda nevhodné na život. Podľa Krokusovej došlo aj k niekoľkým ďalším čiastkovým pokusom situáciu zlepšiť.
V čase pred a tesne po vstupe do Únie sa samospráva aktívne snažila podmienky v osade zlepšiť. V rámci projektu TVOJ SPIŠ vznikol nový prístupový chodník, lavičky, postavila sa dreváreň a prebiehali rôzne vyučovacie kurzy. Ďalšie bytovky sa skolaudovali v roku 2006. Následne sa však iniciatíva zastavila a podmienky v Pätorakej sa ďalej zhoršovali. Katastrofálna hygienická situácia trvá dodnes.
Vyššia chorobnosť
Na opačnom konci Rudnian v smere na Markušovce nájdete areál niekdajšej továrne. Lokalita nesie meno Zabíjanec. Preslávila sa najmä incidentom z roku 2015, keď približne 200 obyvateľov osady napadlo policajnú hliadku.
„Oblasť slúžila ako miesto pre zber rúd a dopravný uzol. V roku 1965 podnik presunul svoje aktivity k ťažobným lokalitám a táto zóna ostala opustená,“ píše Krokusová. Aj táto lokalita je významne znečistená banskou činnosťou. Na kopci nad osadou sa nachádzajú toxické skládky odpadov s vysokým obsahom ťažkých kovov, ktoré zamorujú tunajšiu pôdu. Pozostatky ťažkých kovov, olejov a iných materiálov môžu spôsobiť dlhodobé následky na zdravie obyvateľov osady.
Zlá hygienická situácia sa podľa medializovaných informácií prejavovala vyššou chorobnosťou miestnych obyvateľov – najmä detí – v porovnaní so zvyškom obce. Tú mohol okrem znečisteného prostredia spôsobiť aj chýbajúci prístup k pitnej vode, ktorý bol dlhé roky ešte zložitejší ako v Pätorakej.
V roku 2007 obecná samospráva vybudovala v osade pumpu. Miestni obyvatelia ju však rýchlo poškodili a znefunkčnili, pričom rozobrali aj odvodňovacie rúry. Na ďalší pokus musela osada čakať viac ako desať rokov. Až minulý rok obec do osady umiestnila automat na pitnú vodu. Ten funguje na základe čipov, ktoré si obyvatelia každý mesiac za poplatok dobijú. Rovnaký systém samospráva zvažuje pre Pätorakú. Okrem Rudnian fungujú aj v iných slovenských osadách.
Čo ďalej?
Ústava Slovenskej republiky vo svojom šiestom oddiele garantuje každému občanovi „právo na priaznivé životné prostredie“. Krokusová dodáva, že stav a kvalita životného prostredia do značnej miery ovplyvňuje aj ich rozvojový potenciál.
Ministerstvo životného prostredia eviduje Rudňany ako „pravdepodobnú environmentálnu záťaž“. Jej odstránenie teda nemá najvyššiu prioritu. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) však avizoval, že na odstraňovanie týchto záťaží by mali smerovať aj peniaze z plánu obnovy EÚ. Ako veľa ich bude sa dozvieme, keď ministerstvo financií zverejní konkrétny návrh slovenského plánu.
Odstránenie toxických háld a iných záťaží je však len prvým krokom k zlepšeniu života miestnych Rómov. Ďalšie by mal štát načrtnúť v národnej stratégii pre integráciu Rómov, ktorý musí predložiť podľa európskeho plánu na podporu Rómov do septembra budúceho roku.
Konať však môže aj samospráva. V inej štúdii Krokusová spoločne s Tomášom Pasternákom píšu, že „banícke obce po ukončení ťažby prežívajú značný útlm, ba priam až úpadok. Pre opätovný rozvoj je nevyhnutné nájsť nové hospodárske aktivity substituujúce banskú činnosť“. To sa zatiaľ Rudňaňom darí len ťažko. Ich lokalita v prostredí Volovských vrchov však dáva nádej na rozvoj letného aj zimného turizmu. Rudňany tiež môžu ťažiť z bohatej banskej histórie.