Senec: Magnet pre podnikateľov i turistov
Galéria(9)

Senec: Magnet pre podnikateľov i turistov

Senec – to sú predovšetkým Slnečné jazerá a  turistický ruch s nimi súvisiaci, ale aj výhodná poloha neďaleko hlavného mesta, čo podporuje akceleráciu investícií do logistických centier a priemyselnej zóny a percento nezamestnanosti drží na prijateľnej úrovni. Senec je však aj miesto realizácií viacerých projektov na skrášľovanie mesta financovaných z eurofondov. Patrí k nim predovšetkým nedávno ukončená revitalizácia Farského námestia, ale aj Námestia 1. mája a Mierového námestia s priľahlou pešou zónou.

Nový územný plán mesta
Senec patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim slovenským mestám, ktoré vyhľadávajú nielen veľké či menšie firmy, ale sťahujú sa sem aj obyvatelia z celého Slovenska. Je štvrtým najväčším mestom v Bratislavskom kraji a za posledných 40 rokov sa počet jeho obyvateľov zvýšil dvojnásobne. Preto mesto pristúpilo k obstaraniu nového územného plánu (ÚP). Tento územno-plánovací dokument je dôležitý pre rozvoj výstavby na území mesta a momentálne je v štádiu prerokúvania prieskumov a rozborov. V novom ÚP pribudlo k 86 samostatným lokalitám ďalších 48 lokalít.

Ekonomická štruktúra, poľnohospodárstvo
V ekonomickej štruktúre mesta prevažujú malé a stredné podniky, ako aj veľké množstvo živnostníkov. V priemysle podniká okolo 221 a v stavebníctve asi 217 organizácií a živnostníkov.

Priaznivé podmienky a dlhú tradíciu má poľnohospodárstvo. Je orientované najmä na rastlinnú výrobu so zameraním na pestovanie obilnín. Významný podiel predstavujú aj výmery strukovín, cukrovej repy, repky olejnej, zemiakov a krmovín.

Prevažná časť územia je odlesnená a poľnohospodársky sa intenzívne využíva. Okres Senec patrí medzi okresy s najnižšou lesnatosťou na Slovensku. Lesná plocha tvorí v súčasnosti zhruba 9 percent z celkovej výmery katastrálneho územia Senec. Severne od mesta Senec, pri jeho asi 2,5 km vzdialenej mestskej časti Svätý Martin, sa nachádza Martinský les – súvislejšia plocha dubového lesa. Sú v ňom chránené porasty duba cerového.

Bytová politika
Podľa primátora Senca Karola Kvála sa mesto v súčasnosti sústreďuje na vytvorenie bývania pre najslabšie sociálne vrstvy. Na Sokolskej ulici v areáli súčasnej kotolne realizuje jednoduché bývanie v desiatich tzv. kontajneroch, ktoré predstavujú flexibilný skladací systém na bývanie s možnosťou rozličného spájania. Tento projekt s investorským vstupom mesta sa má dokončiť do konca tohto roku, pričom v ďalšej etape sa plánuje výstavba šestnástich bytov. Tie vyrastú na Hurbanovej ulici a Kollárovej ulici ako nadstavba na dvoch nefunkčných výmenníkových staniciach. Budú tam garsónky, ale aj jedno-, dvoj- a trojizbové byty.

Revitalizácia historického centra
K významným projektom revitalizácie historického priestranstva a budov v Senci patrí nesporne obnova Farského námestia, na ktorú mesto získalo takmer 338 tisíc eur (viac ako 10 mil. Sk) zo štrukturálnych fondov EÚ, pričom samotné mesto sa na sume podieľalo piatimi percentami. Príjemne dotvorená zóna sa nachádza medzi rímskokatolíckym kostolom svätého Mikuláša, pastoračným centrom a domom smútku, ktorý bol zrekonštruovaný z mestských peňazí.

Od júna minulého roka sa robili nové komunikácie, nanovo sa vydláždili spevnené plochy, osadili sa nové lavičky a smetné koše, nové je aj verejné osvetlenie. Revitalizované verejné priestranstvo má celkovú rozlohu 2 807 metrov štvorcových, pričom celková plocha verejnej zelene predstavuje 1 355 metrov štvorcových. Slávnostné otvorenie Farského námestia má byť začiatkom mája.

Veľkou premenou prejde aj Park oddychu mesta Senec nachádzajúci sa pri futbalovom štadióne Národného tréningového centra. „Jeho revitalizáciou z finančných prostriedkov EÚ chceme riešiť absenciu ucelenej oddychovej zóny mimo rušného centra mesta,“ hovorí primátor mesta Senec Karol Kvál.
Projekt má celkovú hodnotu viac ako 789 tisíc eur (takmer 24 mil. Sk) a aj v tomto prípade mesto prispieva piatimi percentami. V rámci projektu sa má realizovať úprava okolo 11-tisíc metrov štvorcových verejného priestranstva – osadenie nových lavičiek, smetných košov, stojanov na bicykle, vybudujú sa chodníky, fontána aj hudobný altánok. Súčasťou je aj rekonštrukcia pódia a hľadiska s lavičkami. Obnoví sa verejná zeleň, vybudujú sa detské ihriská, zrekonštruuje sa verejné osvetlenie, vchod do areálu a vstupná brána.

Súčasťou Námestia 1. mája je aj historický Turecký dom, v ktorom mesto zrekonštruovalo vnútorné priestory. Od decembra minulého roka sa v ňom nachádza Turistická informačná kancelária a v januári tu mesto otvorilo prvé Mestské múzeum. „Stála výstava sa skladá z troch častí – najväčšej prírodovednej expozície, ďalej archeologickej a historickej expozície. Konajú sa tu aj rôzne zaujímavé besedy,“ dopĺňa viceprimátorka Senca Helena ­Nemcová, podporovateľka realizácie tohto projektu.

Cestovný ruch
Samozrejme, Senec je známy predovšetkým svojím turistickým ruchom, keď mesto ročne navštívi takmer milión turistov. V letnom období sú najväčším magnetom Slnečné jazerá, ktorých rozloha je okolo 105 hektárov. Za veľký úspech pokladajú predstavitelia mesta vyčistenie Slnečných jazier od usadených kalov. „Pomocou sacieho bagra plávajúceho po jazerách sme z jazier odstránili 63 tisíc ton kalu,“ upresňuje Helena Nemcová. Aj tento ojedinelý projekt v hodnote viac ako 3,8 mil. eur sa financoval zo štrukturálnych fondov EÚ a podnietil ďalší rozvoj turistického ruchu v Senci.

Doprava
Doprava patrí k neuralgickým bodom Senca a primátor Karol Kvál tvrdí, že mesto sa snaží riešiť najmä neúmernú tranzitnú dopravu cez námestie. „Chceme aspoň zjednosmerniť premávku, je to však otázka ďalších rokovaní, pretože cesta nie je v našej správe,“ vysvetľuje primátor.

Aj podľa neho by mestu výrazne pomohlo vybudovanie obchvatu. Mesto je pripravené participovať aj na realizácii severného obchvatu Senca, ktorý je však v kompetencii Slovenskej správy ciest. Už niekoľko rokov sa na ministerstve dopravy hovorí aj o výstavbe vjazdu a výjazdu na diaľnicu pri obci Blatné, ktoré by mesto taktiež odbremenili od dopravy. Záväzné rozhodnutie ešte nepadlo.

Dopravu v meste skvalitňuje celoročná vyhliadková doprava mestským vláčikom, ktorá čiastočne supluje chýbajúcu mestskú hromadnú dopravu. Premáva tu vláčik, ktorý je známy z letnej turistickej sezóny. Mesto tak pomáha predovšetkým starším občanom a tým, ktorí bývajú ďalej od centra. Okrem iného obchádza obchodné centrá, prechádza cez pešiu zónu, stojí i pri železničnej stanici.

Logistické centrá
Diaľnica prechádzajúca katastrom mesta, neďaleké medzinárodné letisko M. R. Štefánika, ale aj blízkosť Bratislavy s prístavom robia zo Senca mesto s výbornou dopravnou polohou nielen zo slovenského, ale aj z celoeurópskeho hľadiska. Preto je mesto vyhľadávané aj z pohľadu budovania logistických centier, z ktorých mestu plynú financie z dane z nehnuteľností.

Pre logistické centrá v katastrálnom území Senca na diaľničnom uzle E75, v investičnej hodnote viac ako 830 mil. eur (25 miliárd korún) bola v územnom pláne mesta vyčlenená plocha okolo 380 hektárov, zastavaných je približne polovica. V budúcnosti sa predpokladá vybudovanie viac ako 500 veľkokapacitných hál so skladovou plochou vyše dvoch miliónov metrov štvorcových.

Najväčší projekt – logistický a výrobný komplex na ploche sto hektárov – tu ­realizuje spoločnosť Ipec Group, ktorá má do neho investovať okolo 300 mil. eur (desať miliárd korún). Komplex sa tak po svojom dokončení stane významným zamestnávateľom ľudí zo Senca a blízkeho okolia.

Senec
Okres:    Senec
Kraj:    Bratislavský
Región:    Podunajsko
Rozloha katastrálneho
územia mesta:    38,71 km2
Počet obyvateľov mesta:    16 480
Počet obyvateľov okresu:    61 245
Ekonomicky aktívni občania
okresu:    28 521
Nezamestnanosť v okrese:    5,89 %
 
Strategické podniky

  • Montostroj, a. s.
  • Elektrovod
  • Peri, s. r. o.

Silné stránky mesta Slabé stránky mesta
dopravná poloha – blízkosť diaľnice, ­medzinárodného letiska, hlavného mesta veľké dopravné zaťaženie mesta tranzitnou automobilovou dopravou
vyspelé poľnohospodárstvo chýba kvalitná a atraktívna infraštruktúra
Slnečné jazerá (110 ha), turistický ruch  
nízka miera nezamestnanosti  

Ľudo Petránsky
Foto: Ján Lauko

Článok bol uverejnený v časopise ASB.