Neporaziteľná armáda, ktorá už vyše 2 000 rokov stráži večný spánok čínskeho cisára Š’-chuang-tiho. Neporaziteľná, lebo títo bojovníci sú z hliny. Ich výzbroj však o dve tisícročia predbehla dobu. Spoznajte záhady terakotovej armády.
Keď 29. marca 1974 farmári v čínskej provincii Šen-si kopali studňu, netušili, že objavia ohromný poklad. Ako kopali, v hĺbke 5 metrov narazili na hlinené črepy a kusy sôch. Keď nález nahlásili úradom a na miesto dorazili odborníci, začal sa písať jeden z najúžasnejších príbehov archeológie 20. storočia. Postupne odkryli rozsiahle chodby plné postáv z pálenej hliny v plnej zbroji a ďalšie výskumy ukázali, že pod zemou sa toho nachádza ešte oveľa viac. Celé paláce, budovy, bludiská...
Dnes je terakotová armáda jedným zo symbolov Číny, ktorý chodia obdivovať milióny turistov. Pohľad na zástupy mĺkvych bojovníkov je naozaj impozantný. Koho strážia a aké tajomstvá skrývajú pred svetom?
Cisárska hrobka
Pod zemou bolo asi 8 000 sôch v životnej veľkosti. Zopár stoviek z nich, ktoré znázorňujú hodnostárov cisárskej armády, merajú až vyše 190 cm. Na ľudí v tých časoch takto vysoký človek pôsobil ako skutočný obor.
História tejto armády sa začala písať pred vyše 2 000 rokmi, keď na trón zasadol Š’-chuang-ti. Budúci zakladateľ dynastie Čhin sa vlády ujal už vo veku 12 rokov a krátko na to, v roku 247 pred Kristom, sa začalo s výstavbou miesta jeho posledného odpočinku. Ohromné podzemné mauzóleum stavalo viac ako 720-tisíc ľudí dlhých 37 rokov a úplne dokončené nebolo ani vtedy, keď cisár vo veku 50 rokov zomrel. A práve hlinená armáda mala strážiť večný pokoj veľkého cisára a zaistiť mu moc pri panovaní na onom svete.
Smrtonosná ortuť
Čínsky historik Sima, ktorý žil v storočí po smrti cisára Š’-chuang-tiho, napísal, že pohrebnú kobku chránia jedovaté pasce s ortuťou, ktoré majú zabrániť vykrádačom znesvätiť miesto cisárovho posledného odpočiniku. Tekutý kov, ktorý je zároveň prudko toxický, mal znázorňovať podzemné rieky. Vedci naozaj vo vzorkách z podzemia našli vysoké dávky ortuti. Ako sa ortuť v obrovskom množstve starovekým Číňanom podarilo získať, vedcom doteraz nie je jasné.
Okrem hlinených postáv našli pri odkrývaní mauzólea aj pozostatky skutočných ľudí. Predpokladá sa, že ide o robotníkov, ktorých po dokončení stavby v hrobke uväznili a odsúdili tak na smrť, aby nikdy nevyzradili tajomstvo cisárovho posledného odpočinku. Keď sa to tak vezme, stavba cisárskeho mauzólea bola rovnako krutý developerský počin ako stavba egyptských pyramíd pre faraónov.
Každá je originál
Ale poďme k terakotovým bojovníkom. Na týchto sochách je úžasné to, že ani jedna nie je rovnaká. Starovekí remeselníci ich vypálili z hliny po častiach a až pri osadzovaní jednotlivé diely zlepili dohromady. Pôvodne boli všetky realisticky pomaľované farbami, tá však za tie veky vybledla a opadala. Črty tvárí sú také jedinečné, že jedna z hypotéz tvrdí, že čínski sochári boli pri ich výrobe inšpirovaní umelcami antického Grécka. To však, samozrejme, čínska strana odmieta.
Zázračné meče
Oveľa viac ako nad sochami si vedci lámu hlavu nad výzbrojou terakotových bojovníkov. V hrobke sa našli bronzové zbrane, nad ktorými zostáva rozum stáť. Jedna 150-kilová socha sa zvalila a ohla svojou váhou meč do 45-stupňového uhla. Takto mohol byť zohnutý stovky rokov, ale keď archeológovia sochu zdvihli, meč sa narovnal bez najmenšej ujmy.
Oveľa väčšou záhadou ako pružnosť je povrchová úprava zbraní. V zemi sa za dvetisíc rokov vôbec nezničili a neotupili. Expertíza ukázala, že sú pochrómované vrstvou hrubou iba 10-15 tisícin milimetra! Ako je to možné, keď túto technológiu v Nemecku objavili až v roku 1937 a vo svete sa rozšírila iba v 50. rokoch minulého storočia?
Hrob neotvorili
Doterajšie nálezy sú úžasné, ale nie konečné. Radarový prieskum ukázal, že mauzóleum sa rozkladá na ploche 57 km²! Z cisárovho podzemného sveta však zatiaľ odkryli iba asi 1 percento! Čo všetko sa pod 5-metrovou vrstvou hliny a piesku ešte schováva?
Zaujímavé je, že hoci archeológovia už dávno lokalizovali samotný hrob cisára Š’-chuang-tiho, ktorý sa má skrývať pod umelým pahorkom pripomínajúcim pyramídu, doteraz sa neodhodlali k nemu prekopať. Je za tým iba strach z jedovatých pascí pripravených pre narušiteľov jeho večného spánku? Alebo obavy, aby hrobku nezničili? Pravdou je, že vykopané sochy sa začali rozpadávať a tak sa ďalšie odkrývanie podzemného cintorína prerušilo.
Záhadológovia odvolávajúci sa na úžasné zbrane terakotovej armády dúfajú, že v cisárskej hrobke môže byť dokonca aj mimozemské posolstvo. Či sa však niekedy dostane na svetlo sveta, je otázne...
